Bez teba...
Ako som ho mohla tak raniť?
Tomu nemôžem ani uveriť.
Skutočne som ho milovala
a aj tak som to vzdala...
Ale ďalej by to pokračovalo ako?
Porozumeli by sme si nejako?
Na naše spoločné fotky sa dívam,
no zdá sa mi, že len snívam...
A možno urobila som chybu,
uvažujem v danú chvíľu.
No nevidela som cestu inú
a z toho moje ďalšie kroky plynú.
Možno ľutovať to budem chvíľu,
i keď nemala som možnosť inú.
Teraz bude v mysli stále so mnou
a to akoukoľvek abstraktnou formou.
Verím, že raz sa odo mňa odpúta,
a väzbou kamarátstva sa pripúta.
A keď sa opäť raz stretneme,
šťastní sa na seba pozrieme.
Chcem, aby si bol šťastný
bezo mňa,
a vtedy budem aj ja šťastná
bez teba...
Komentáre