blueye8

Niekedy treba o sebe povedať viac ako len meno, priezvisko a vek. Nikedy treba prezradiť niečo aj zo svojho vnútra. Hej, niektorí si povedia, že je to sentimentálne, ale pokiaľ sa nepozrieme človeku priamo do očí (čo sa cez blog nedá :)) tak nemôžeme si vytvoriť mienku o ani len približnej povahe človeka.

Najlepiše to môže vystihnúť úvaha. No uvažovať o sebe samej je aspoň pre mňa dosť náročné. Hlavne preto, lebo keď začnem o sebe uvažovať tak ma chytí dosť hnusná depka, ale nie vždy :) Som proste komplikovaný človek. Aspoň ja sa tak vnímam. Neviem mali ste niekedy pocit, že všetci žijú vyrovnane v pohode len vy nie? Dosť blbé :)

Niekto si je sebou istý, vie kto je. Ja skôr patrím k tým, ktorý sa ešte stále hľadajú. Áno, som dospelá vekom. Mám 19, ale to nič neznamená, stále som si nenašla vlastné miesto na Zemi. Mám skvelú rodinu, mám priateľov . Ale momentálne neviem čo chcem. Cítim sa ako keby som s ničím nebola spokojná, ale pri tom ešte stále môže byť horšie :) Ale zase nemyslite si, že som nejaka zakomplexovaná to nie iba tak niekedy vyzerám...Ale inak mám celkom veselú povahu. .Akurát nikdy som si nie istá, či to čo robím je správne. Ale vie človek s istotou posúdiť čo je a čo nie je správne?? Môžeme povedať , že daný skutok alebo rozhodnutie, ktoré spravíme je dobré? Podľa mňa je to len na človeku ako jedincovi, či to riskne alebo nie, či si je istý svojím konaním alebo nie. Som typ človeka, ktorý nechce nikomu zle. Som rada keď sú ľudia v mojom okolí spokojní. Zakladám si proste na rodine a priateľoch. Myslím, že bez nich by život nemal zmysel a aj keď ide človek sám za seba bez nich by nezvládol prežiť. Pretože človek je bytosť prírodná , ale aj spoločenská.  Viem, že by som nepriežila sama aj keby som mala dostatok jedla a všetkých ostatných materiálnych vecí.

Keď niekomu ublížim, ublížim aj sama sebe. Som asi divná že? Neviem či to niekto cíti podobne ako ja, dúfam nie som mimozemšťan :D ? Bohužiaľ, je to moje prekliaie. V mnohch prípadoch neviem povedať nie. No viem rozlíšiť, keď to ľudia zneužívajú a vtedy viem byť aj zákerná.

Mnohí, keď ma vidia a nepoznajú nie len, že si myslia, že mám asi 16, ale niekedy mám dojem, že si myslia, že som dosť najivná. Ale nie som. Viem si stáť za svojim, viem bojovať a aj keď som niekedy bezradná možno plachá, nenechám so sebou zametať. Uf by som vedela písať aj ďalej, ale zaujíma to tu niekoho? Ani nie tak už radšej stíchnem, ale ak si to predsa len niekto prečíta tak príjmem kritiku rada.. Lebo učím sa písať a som ešte na začiatku chapete :) Ďakujem za pozornosť :)